BMI

Čo je to BMI

Index telesnej hmotnosti je nástroj na hodnotenie zdravotného stavu. Dlhodobo sa využíva ako základné meranie zdravia na základe telesnej veľkosti. Už v roku 1832 bola vyvinutá stupnica, vďaka ktorej sa odhadne miera nadváhy a prípadnej obezity. Stupnica je založená na matematickom vzorci, ktorý určí, či máte zdravú váhu vydelením hmotnosti v kilogramoch a výškou v metroch na druhú.

Je BMI jediným ukazovateľom hmotnosti?

Určite nie. Existuje mnoho ďalších ukazovateľov. Ide napríklad o Brocov index, ktorý udáva koľko kilogramov človeku chýba alebo naopak prebýva do bežnej váhy. Bohužiaľ však nezohľadňuje telesnú výšku mnohých osôb a tak je menej používaný. Ďalej ide napríklad o Rohrerov index, ktorý sa používa v puberte alebo o WHR index, ktorý rozdeľuje postavy na tri typy. Existuje aj WSR index, ktorý je pomerom medzi obvodom pása a výškou. Mal by byť najpresnejší.

Aké sú nevýhody BMI

Pri používaní indexu telesnej hmotnosti existuje mnoho nedostatkov. BMI totiž odpovedá iba na to, či má osoba normálnu váhu, kontext však nie je zohľadnený. Úlohu teda pri výpočte nehrá vek, pohlavie, životný štýl ani genetika alebo anamnéza. V prípade, že sa budete spoliehať iba na BMI vám môže uniknúť ďalšie meranie zdravia. Aj ľudia s normálnou váhou totiž môžu trpieť vysokým cholesterolom, vysokou hladinou cukru v krvi alebo môžu mať problémy s krvným tlakom či srdcovou frekvenciou. Navyše BMI nerozlišuje medzi mužmi a ženami, pritom zloženie tela u oboch pohlaví je rozdielne. Muži majú vo všeobecnosti viac svalovej hmoty ako ženy a naopak menej tukov.

Aké riziká hrozia pri vysokom BMI

V prípade, že máte vysoké BMI pravdepodobne trpíte obezitou alebo minimálne nadváhou. A ľudia s obezitou/ nadváhou často trpia na únavu a bolesti chrbta. Ďalej vysoká telesná hmotnosť spôsobuje väčšie opotrebenie kĺbov a ich bolesť. Objavuje sa aj vysoký krvný tlak, hormonálna nerovnováha, dýchavičnosť, cukrovka, dna alebo koronárne ochorenie. Vysoké BMI môže byť tiež príčinou poruchy plodnosti.

Ako delíme vysoké hodnoty BMI

Hodnota od 25 do 29,9 sa označuje za nadváhu. Všetky ďalšie stupne sú označované za obezitu, ktorá je rozdelená do troch stupňov. Obezita prvého stupňa je od hodnoty 30 do 34,9. Obezita druhého stupňa je počítaná od hodnoty 35 do 39,9. Ak je hodnota BMI vyššia ako 40, ide o obezitu tretieho stupňa. Pacienti s extrémnou obezitou si podstatne skracujú život. Ich priemerný vek je maximálne 60 rokov.

Aké riziká hrozia pri nízkom BMI

Ak máte príliš nízku hmotnosť, hrozia vám aj isté zdravotné riziká. V prípade podváhy môže dochádzať k poruchám príjmu potravy a vzniku ochorení ako je bulímia alebo anorexia. Pri vypuknutí týchto chorôb potom vznikajú aj psychické problémy ako je nesústredenosť a depresia. Ženám potom navyše vypadávajú vlasy a môžu prísť o menštruáciu. Príznaky sú tiež vysoký výskyt modrín, rednutie kostí, náchylnosť k infekčným ochoreniam a nízky tlak. V extréme potom môže dôjsť v dôsledku podvýživy k zástave srdca.

Aké sú mýty ohľadom BMI

Možno ste počuli, že nízke BMI znamená, že ste zdraví. To však nie je pravda. Ako sme už spomínali aj ľudia s nízkym BMI môžu mať zdravotné problémy. Okrem už spomínaných môže ísť napríklad o vyššie riziko vzniku infekcií ako u ľudí so zdravou váhou. Podváha navyše môže narušiť imunitný systém. Veľa často sa hovorí, že ak budete cvičiť a jesť zdravo, bude vaša BMI v poriadku. To však nie je jednoznačné. Samozrejme, že strava a pohyb sú dôležité, ale BMI nerozlišuje medzi tukom a svalmi. A svaly sú ťažšie ako tuk. Ak teda veľa cvičíte a máte dosť svalovej hmoty, môže byť vaša BMI vyššia a pritom ste úplne zdraví.